Vstup dieťaťa do MŠ je jeho prvým krokom do spoločnosti. Ten prináša so sebou množstvo zmien, s ktorými sa dieťa musí vyrovnať. Ťažkosti pri začleňovaní sa do kolektívu sú individuálne, vychádzajú z predchádzajúcich skúseností a osobnosti jedinca. Odlúčenie od rodiny je ťažká emočná situácia v živote dieťaťa. Dieťa má strach v novom sociálnom prostredí, ktoré vyvoláva separácia od matky, otca a nové sociálne situácie. Základom adaptácie je hneď od začiatku dieťa zbaviť strachu a pomôcť mu nadobudnúť istotu v novom sociálnom prostredí. Prechod dieťaťa z rodiny do MŠ uľahčíte i tým, že nebudete rozoberať s dieťaťom vlastné obavy z jeho adaptácie v MŠ.
Často sa stáva, že dieťa je pokojné, ale keď zbadá, že rodič je neistý, ba má slzy v očiach, nechápavo sa rozplače. Dôverujte im, určite to zvládnu, pokiaľ ich k tomu slovne povzbudíte. Hľadáme spolu cestu, ako tento problém zmierniť. Dôležitými vlastnosťami, ktoré vplývajú na plynulú adaptáciu dieťaťa v MŠ sú jednotnosť, dôslednosť a trpezlivosť zo strany rodičov a učiteľov.
Naše rady:
Naše rady ešte pred vstupom do škôlky, môžeme dieťatko na škôlku pripraviť. Vzbudiť v ňom zvedavosť prechádzkami okolo, alebo sa ísť na dvor na chvíľku pohrať, pozrieť si fotky danej škôlky aké má aktivity a možnosti ktoré ponúka.
Dôležité je, aby adaptácia bola systematická a pravidelná a aby sa neprerušovala, ak to nie je nevyhnutné. Radšej po malých krokoch, ale systematicky. Opakovaním a režimom škôlky získava dieťa bezpečie a istotu. Ráno je dôležité pripraviť pohodu a tiež dostatočnú časovú rezervu. Ak dobiehame na poslednú chvíľu, keď už deti nastupujú na odchod na raňajky, nie je to úplne ideálna situácia pre dieťa v adaptácií.
Dlhé lúčenie len sťažuje situáciu všetkým stranám. Pomáha aj tzv. rituál rozlúčenia, napríklad mama mi zakýva, pošepne do uška čarovnú formulku, slová. Dieťaťu tiež pomáha, ak si môže vziať z domu niečo svoje. Je to taký „transportný predmet,, ako fotografia rodiča, nálepka, plyšová hračka, flaša na pitie.
V adaptačnom procese nie je dobré dieťa nútiť do činností, alebo riešiť jeho papanie. Niektoré deti prvé týždne v škôlke nejedia, lebo celú svoju energiu vkladajú do prežitia situácie.
Je to v poriadku. Ak dieťa neje z iného dôvodu, to si vyžaduje iný prístup. Iné dieťa sa možno zo začiatku nebude zase chcieť obliecť do pyžamka, aj to je v poriadku. Po určitom čase však dieťa začína postupne papať, komunikovať s dospelými, hrať sa a akceptuje režim škôlky. Výsledkom je zdarná adaptácia. Každý rodič to pozná, ten pocit vydýchnutia, keď pominú počiatočné stresy.
Úlohou učiteľky je:
- rešpektovanie u dieťaťa úlohu „pozorovateľa“,
- podporovať konanie dieťaťa,
- pomocou hier umožňuje prijímanie informácií,
- sprostredkuje dieťaťu najdôležitejšie pravidlá a normy správania,
- oboznámi dieťa s najdôležitejšími priestormi / trieda, umyváreň, WC, jedáleň, spálňa /,
- dovolí dieťaťu ponechať obľúbenú hračku, vec,
- vytvorí priestor na odpočinok
Vrúcne objatie a pochopenie potreby dieťaťa
Prerušenie adaptačného procesu:
Niekedy treba adaptačný proces prerušiť pre nezrelosť dieťatka, jeho neschopnosť prispôsobiť sa, neschopnosť zvládnuť záťaž. Vždy je však potrebné nevzdávať to skôr ako je nutné. Citlivý rodič a učiteľka vedia nutnosť odloženia nástupu do škôlky, alebo prerušenia adaptácie odhadnúť. Je to úplne v poriadku, pretože vždy musí ísť o dobro dieťaťa. Ak je dieťatko zrelšie, vždy je možné sa k „zaškôlkovaniu“ vrátiť.
Počas prerušenia, rodičia sú oslobodení od poplatkov v MŠ.